História

Obec vznikla 1. apríla 1955 osamostatnením sa z tzv. veľkej Myjavy. Do spomenutého dňa sa Rudník vyvíjal ako kopanica. O Myjave je totiž známe, že do začiatku nášho storočia, presnejšie tesne po prvej svetovej vojne, samotné mesto malo 491 obytných domov, avšak na rozsiahlych kopaniciach bolo 1547 domčekov rozložených v 119 osadách. Rudník je jednou z piatich osád, ktorá r. 1955 prerástla v samostatnú obec.

Prvá písomná správa o Rudníku je z r. 1661. V dokumente sa o ňom hovorí ako o lese, avšak chalúpky v tomto lese alebo na jeho okraji sa podra textu dokumentu majú preniesť ďalej od lesa. Dostupné literárne údaje o osade sú síce veľmi obsažné, nie sú však časovo bližšie určené. Dočítame sa, že tu boli v minulosti vyhne, mlyn, výroba rastlinného oleja (záboje), že tu bolo rozšírené tkáčstvo, výšivkárstvo, výroba čipiek a výrobkov z dreva.

Osobitná pozornosť by sa mala venovať názvu obce. Určite nie náhodou sa viaže k ťažbe kovov. V minulosti sa tu určite dolovalo, možno ale málo úspešne. Bez predpokladu ťažby by sa osada nebola nazvala Rudníkom. Túto domnienku čiastočne potvrdzuje aj spomenutá niekdajšia existencia vyhní. V našom storočí sa v osade ťažil už iba kameň, dokonca kvalitný kameň.

Kopanice nikdy nemali tak organizovanú miestnu správu, aby v nich vznikla kancelárska činnost a v tej súvislosti aj symbol príslušnej osady. Všetky úradné záležitosti občanov sa vybavovali v meste. Rudník, ako súčasť Myjavy, podliehal myyjavskej mestskej správe.

Ak máme navrhnúť Rudníku obecný erb, jeho hlavnou figúrou musí byť historický symbol Myjavy, pretože iba týmto spôsobom sa dá vyjadriť závislosť niekdajšej osady na meste. Väzba mesta na kráľa, mestečka a obce na zemepána sa v heraldike vyjadrovala použitím vrchnostenského erbu, pravda, vždy v určitej obmene. V súvislosti s obecným erbom Rudníka by mal byť v štíte najstarší symbol Myjavy, ktorý by bol doplnený o individuálny znak bývalej poddanskej osady. U Rudnika sa ponúka použiť banícke kladivká, ktoré veľmi výstižne upozorňujú na meno obce.

Za erb Rudníka navrhujem modrý štít, v ktorom je kolmo postavená strieborná ryba. {Takýto je historický erb Myjavy zo 17. storočia}. Po stranách ryby navrhujem umiestniť dve strieborné banícke kladivká, ktoré považujem za najvýstižnejší symbol obce. Týmto obsahom má erb Rudníka historický základ. Aj po stránke heraldickej je na Slovensku doslova jedinečný, pretože žiadna iná obec takýto erb nepoužíva. Napriek tomu, že sa tvorí v súčasnosti, v plnom rozsahu zachováva rytmus slovenskej heraldickej tvorby použivaný v minulosti. Navrhovaný erb Rudníka je navyše aj z výtvarného hľadiska veľmi pôsobivý.

Myjava. Zost.: Dugáček, M. a Gálik, J. Bratislava, Obzor 1985, s. 69, 158, 228.

Vlastivedný slovník obci na Slovensku II. Bratislava, Veda 1977, s. 506.